TERAPEUTICKÉ ÚČINKY PROTEOLYTICKÝCH ENZÝMOV

Ako proteolytické enzýmy (alebo proteázy) označujeme tie druhy enzýmov, ktoré pomáhajú tráviť bielkoviny. Tieto enzýmy zahŕňajú pankreatické proteázy chymo-trypsin a trypsin, bromelain (ananásový enzým), papain (papájový enzým), plesňové proteázy a Serratia peptidázu (enzým húsenice priadky morušovej). Prípravky z proteolytických enzýmov boli preukázateľne

  • Artróza
  • Podpora trávenia
  • Fibrocystická choroba pŕs
  • Potravinové alergie
  • Kornatenie ciev (ateroskleróza)
  • Hepatitída C
  • Herpes zoster (pásový opar)
  • Zápaly, športové zranenia a úrazy
  • Zlyhanie (nedostatočná činnosť) slinivky brušnej
  • Roztrúsená skleróza
  • Reumatoidná artritída a ďalšie autoimúnne ochorenia
  • Sinusitída, astma, bronchitída a chronické obštrukčné pľúcne ochorenie

Nové využitie proteáz v terapeutickej oblasti predstavuje použitie proteáz ako protizápalových a trombolytických prostriedkov. Tradične, bromelain a papain sa požívajú na hojenie rán, pričom táto aplikácia siaha až do staroveku. Domorodci z tropických zemí používajú latex bohatý na papain, získaný z papáje, na odstránenie ekzémov, bradavíc, kožných vredov a iných rán.

Existuje veľa vedeckých článkov svedčiacich o absorpcii ústne podávaných proteolytických enzýmov do krvného obehu, kde pôsobia ako protizápalové prostriedky. Väčšina z týchto štúdií využíva rádioaktívne značené proteolytické enzýmy, ktoré sa užívajú perorálne, a potom sú detegované v plazme. Fungálne proteázy sa používajú pre systémové použitie týkajúce sa regulácie zápalových ochorení. Toto použitie je založené na etnických a kultúrnych tradíciách a bolo potvrdené súčasným vedeckým výskumom. Mnoho klinických testov a štúdií in vitro (v skúmavke) preukázalo bezpečnosť a účinnosť fungálnych enzýmov.

Väčšina enzýmových terapií znamená orálne podávanie enzýmových prípravkov. Ktorékoľvek z požitých enzýmov musí prestáť kyslé prostredie v žalúdku, aby boli terapeuticky funkčné. Väčšina enzýmov živočíšneho pôvodu nie sú stabilné v kyslom prostredí a sú preto potiahnuté enterosolventným poťahom, aby boli chránené pred žalúdočnou kyslosťou. Hoci enterosolventný poťah poskytuje určitú ochranu pred kyslým prostredím, mnohokrát sa kapsula rozpadne v žalúdku alebo sa úplne nerozpustí v tenkom čreve, čo ovplyvňuje účinnosť enzýmového prípravku.

Fungálne proteázy sú naproti tomu pozoruhodne stabilné v kyslom prostredí a nepotrebujú enterosolventný poťah. Stabilita fungálnych proteáz v kyslom prostredí bola značne skúmaná. Tieto experimenty boli robené prostredníctvom inkubácie fungálnych enzýmov v žalúdočnej šťave, ktorá bola pripravená podľa špecifikácie USP (Americká Farmakopea). Aktivita enzýmov bola pravidelne testovaná. Proteázy s optimálnym pH 3,0-4,5 nestrácajú žiadnu aktivitu, a to i po inkubácii v žalúdočnej šťave dlhšie ako jednu hodinu. Avšak u proteáz s optimálnym pH 6,0 dochádza k čiastočnej strate ich aktivity.
Ďalšou výhodou fungálnych enzýmov je ich termostabilita a široký rozsah pH aktivity. Väčšina fungálnych enzýmov je stabilná pri vysokých teplotách a majú preto dlhšiu životnosť.

Nasleduje zoznam aktivít niektorých fungálnych proteáz s rôznymi hodnotami pH. Proteáza 3,0 je aktívna v rozmedzí pH 2,5-4,5, proteáza 4,5 je aktívna v rozmedzí pH 3-6, proteáza 6,0 prejavuje aktivitu v rozmedzí pH 3-7 a bakteriálna neutrálna proteáza má špecifickú aktivitu v rozmedzí pH 5-8.

Ako bolo uvedené vyššie, celá škála pH v rozmedzí od 2 do 8 spadá pod tieto proteázy. Hodnota pH v ľudskom zažívacom trakte kolíše v rozmedzí pH 2-8 s tým, že žalúdok je kyslý a tenké črevo má pH okolo 7,8. Vhodná kombinácia fungálnych proteáz by mala pozitívne pôsobiť na proces trávenia v celom gastrointestinálnom trakte človeka.
Celkovo je možné povedať, že fungálne enzýmy sú lepšie ako pankreatín čo sa týka rozmedzia pH, stability v kyslom prostredí, aktivity, rozmanitosti a bezpečnosti. Navyše fungálne enzýmy nevyužívajú živočíšne zdroje a preto sú vhodné i pre vegetariánsku stravu.